Advokátska kancelária JUDr. Anna Líšková

SLUŽBY Kontakt


Adresa kancelárie:
Šafárikovo námestie 7
811 02 Bratislava
Slovenská republika

Telefón
+ 421 2 52 63 11 91
+ 421 905 36 06 66

Sekretariat
+ 421 918 36 09 97

Fax
+ 421 2 52 63 11 92

E-mail
anna.liskova@stonline.sk


Vymáhanie pohľadávok – postup

Ani Vám neplatia faktúry? Pár dobrých rád ako vymáhať pohľadávky:
Uplynula lehota na zaplatenie faktúry či záväzku zo zmluvy a vy nemáte uhradenú dlžnú sumu?
V nasledujúcich riadkoch prinášam riešenia, ktorými sa dá pri rýchlom koanní dosiahnuť úhrada pohľadávok, u ktorých lehota na zaplatenie už dávno vypršala.
I. Zákonná úprava
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. A ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľovo právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu a je platnou právnou úpravou chránené, predpokladá vôľu a úsilie veriteľa urobiť všetko pre to, aby dlžník čo najskôr splnil to, na čo sa veriteľovi zaviazal. Táto povinnosť sa najčastejšie nazýva záväzok či obligácia. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi z určitého právneho dôvodu spočíva buď v tom, že mu má niečo dať, niečo konať, niečoho sa má zdržať, alebo má strpieť niečo, čo robí veriteľ. Medzi veriteľom a dlžníkom nejde teda vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi, a teda samotný záväzok dlžníka môže mať aj inú než platnou, najčastejšie vyčíslenú sumu v platnej mene. A teda aj vecného plnenia sa má veriteľ domáhať.
Možnosť mimosúdnej dohody
Plnenia zo strany dlžníka sa môže veriteľ domáhať prostredníctvom súdu, takémuto predovšetkým finančne nákladnému postupu obvykle predchádzajú pokusy veriteľa domôcť sa zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou – tzv pokus o zmier alebo predžalobná upomienka.

II. Právne možnosti veriteľa v oblasti neuhradených pohľadávok
Rada č. 1: veriteľ musí bezodkladne konať

Po uplynutí lehoty splatnosti faktúry a už pri prvých náznakoch nekomunikácie zo strany dlžníka, napr. vypnutým telefónom, neodpovedaním na emaily a pod., odporúčame veriteľovi urobiť konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzku dlžníkom tak, že dlžník sa písomne vyzve na dobrovoľné splnenie záväzku.
Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk).
U peňažných pohľadávok je na mieste aj dohoda o splácaní dlhu v splátkach – splátkového kalendára.
Rada č. 2: veriteľ sa musí obrátiť sa na súd – čas pracuje proti veriteľovi
Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou. Zaplatenie pohľadávky možno riešiť návrhom na vydanie Platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie upravené ustanovením §§ 172 a nasl. OSP. Súdne konanie sa začína na návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu).
V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa, tak ako je to uvedené vyššie, musí uplatňovať právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré vyplýva zo skutočností uvedených a doložených navrhovateľom v návrhu.
Vzhľadom na to, že podľa voľnej úvahy súdu môže, ale nemusí, rozkazné konanie vyústiť aj bez žiadosti navrhovateľa, do súdneho rozhodnutia v podobe platobného rozkazu aj bez vypočutia účastníkov konania, ako aj bez nevyhnutnosti nariadiť vo veci súdne pojednávanie, je z tohto dôvodu potrebné venovať spracovaniu predmetného návrhu náležitú pozornosť, a to najmä z hľadiska jasného a úplného popísania skutkového stavu veci, vrátane doloženia všetkých, najmä listinných dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ v svojom návrhu odvoláva, a ktoré jeho návrh a aj nárok náležito odôvodňujú. Podľa existujúcej praxe súdov sa vyžaduje doložiť súdu spolu s návrhom výpisy z obchodného, resp. živnostenského registra obidvoch účastníkov, ak sú v registroch zapísaní, čím sa preukazuje právna a procesná subjektivita navrhovateľa aj odporcu. (postačuje aj výpis z internetu). Okrem úplného a jasného popísania právneho základu pohľadávky navrhovateľa, tak ako je to spomenuté vyššie, prikladajú sa k návrhu všetky písomnosti (ich kópie), ktoré predstavujú právny titul a oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky. Spravidla ide o kópiu uzavretej zmluvy (kúpnej, o dielo, úverovej, o dodávkach, o obchodnej spolupráci a pod.), písomnej objednávky, dodacieho listu, výdajky, faktúry za dodaný tovar alebo vykonané služby, prípadne inej písomnosti, preukazujúcej vykonané plnenie.
Ak sa navrhovateľ domáha okrem istiny aj zaplatenia úrokov alebo úrokov z omeškania, ak boli dohodnuté, alebo zákonných úrokov z omeškania, aj keď dohodnuté neboli, je potrebné ich v príslušnej ročnej sadzbe (p. a. – per annum) popri istine uplatniť v navrhovanom výroku platobného rozkazu. Ak nie je možné určiť dĺžku omeškania, tzn. ak nebola peňažná pohľadávka doposiaľ ani len v časti zaplatená, je nevyhnutné v návrhu výroku uviesť jej výšku a čas, odkedy je dlžník s plnením pohľadávky v omeškaní (t.j. ako dlho je pohľadávka po lehote splatnosti). Pokiaľ došlo k čiastočným úhradám, a pokiaľ je to možné, vyčísli sa vzhľadom na čiastočné úhrady úroky z omeškania podľa jednotlivých aktuálnych výšok istín a doby trvania omeškania s ich platením. Omeškanie s plnením peňažného dlhu je odchylne upravené Občianskym zákonníkom a odchylne Obchodným zákonníkom, v závislosti od povahy účastníkov konania, resp. povahy ich záväzkového vzťahu.
Za návrh na vydanie platobného rozkazu sa z mysle zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch platí súdny poplatok percentnou sadzbou zo základu, ktorým je spravidla cena predmetu konania, teda výška uplatňovanej peňažnej sumy. Súdny poplatok je zákonom o súdnych poplatkoch stanovený vo výške 6 % z ceny predmetu konania. Ak poplatok neprevyšuje sumu 300 Euro, môže sa platiť kolkovými známkami.
Ak sú splnené všetky predpoklady, resp. nevyvstáva žiadna z prekážok vydania platobného rozkazu, súd v platobnom rozkaze uloží odporcovi povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz vydáva najčastejšie predseda senátu, jeho vydaním a spojenou agendou však môže byť poverený aj tzv. vyšší súdny úradník (tajomník) alebo justičný čakateľ.
Vydaný platobný rozkaz sa odporcovi doručuje zásadne do vlastných rúk. Náhradné doručovanie zákon výslovne vylučuje. Okrem odporcu sa platobný rozkaz zároveň doručuje aj druhému účastníkovi rozkazného konania, navrhovateľovi. V tomto prípade nie je nevyhnutné doručovať do vlastných rúk, čo vyplýva z uvedeného stanovenia, podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť do vlastných rúk odporcovi. V prípade ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému z odporcov v prípade, že na strane odporcu vystupuje viacero subjektov spoločných práv a povinností (napr. sú povinní zo záväzku spoločne a nerozdielne a úkony jedného z nich sú účinné aj pre ostatných), súd uznesením vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší, a vo veci nariadi pojednávanie. Ak sa však platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, ktorí v konaní vystupujú samostatne, a každý z nich koná sám za seba, nie je prekážka doručenia jednému z nich dôvodom na jeho zrušenie vo vzťahu voči ostatným odporcom.
Ak je súdom vydaný platobný rozkaz riadne doručený všetkým (samostatným) účastníkom konania a odporca (žiaden z odporcov) proti nemu nepodal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, je predmetný platobný rozkaz právoplatný.
III. Máme vydaný platobný rozkaz, a čo ďalej?
Po uplynutí troch dní odo dňa právoplatnosti je platobný rozkaz aj vykonateľný. Právoplatnosť je možné telefonicky overiť na príslušnom súde, ktorý platobný rozkaz vydal, a to konkrétne na tzv. oddelení „Rob. Pre získanie informácie o právoplatnosti, prípadne o doručení platobného rozkazu odporcovi je potrebné pracovníkom súdu uviesť tzv. spisovú značku, resp. číslo konania, pod ktorým súd platobný rozkaz vydal. Ide o evidenčné číslo súdu, ktoré sa na platobnom rozkaze nachádza spravidla v pravom hornom rohu vo tvare napr. 36 Rob/128/2013. V prípade ak je platobný rozkaz doručený odporcovi do vlastných rúk, tzn. ak má súd vykázané doručenie tzv. doručenkou a v stanovenej 15-dňovej lehote nebol odporcom podaný odôvodnený odpor vo veci samej, je predmetný platobný rozkaz právoplatný. Právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu súd vyznačí na jeho prvopise doručenom navrhovateľovi. O vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti je možno požiadať osobne na príslušnom súde v kancelárii oddelenia Rob, prípadne je tiež možné zaslať originál platobného rozkazu spolu so žiadosťou o jeho správoplatnenie poštou na príslušný súd. V takom prípade doporučujeme platobný rozkaz okopírovať a kópiu uchovať vo firme, a v prípise (žiadosti) na súd uviesť, že prílohou je priložený originál s jeho presným označením podľa čísla konania a dňa vydania. Ak sa originál platobného rozkazu z akéhokoľvek dôvodu stratí, je možné za príslušný poplatok písomne na súde požiadať o vyhotovenie jeho odpisu zo súdneho spisu. Po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je možné, nie však nevyhnutné, opätovne dlžníka vyzvať na plnenie prisúdenej peňažnej pohľadávky, vrátane príslušenstva pozostávajúceho najmä z trov rozkazného konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia ak spoločnosť v konaní zastupoval advokát) prípadne aj úrokov, resp. úrokov z omeškania. Ak ani napriek tejto výzve dlžník svoju povinnosť podľa súdneho rozhodnutia nesplní, je platobný rozkaz s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou exekučným titulom pre prípadné vykonávacie (exekučné) konanie, a navrhovateľ – veriteľ môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom podľa Exekučného poriadku.
Rada č. 3: Keď to nepôjde po dobrotky, tak… nasleduje nútený výkon rozhodnutia – exekúcia
IV. Posledná etapa – Exekúcia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykonáva vybraný exekútor
a začína na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia. Návrh sa musí doručiť exekútorovi podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, schválený zmier, notárske zápisnice i určité dohody (tzv. exekučný titul). Voľba exekútora patrí oprávnenému, v návrhu nemusí oprávnený uviesť spôsob uskutočnenia exekúcie, paušálny súdny poplatok 16,50 Euro a odmena exekútorovi.
Exekúcia – často beh na dlhé trate:
- Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz je možné vymáhanie pohľadávky v konkurze
- Ak dlžník –fyzická osoba zomrel, pohľadávku treba prihlásiť v dedičskom konaní
-Ak je dlžník-spoločnosť v likvidácií treba pohľadávku prihlásiť u likvidátora spoločnosti
Žiaľ, je potrebné uviesť, že ani exekúcia nie je všeliek, a nemusí skončiť vymožením pohľadávky, najmä ak je dlžník nesolventný, ľudovo povedané nemá majetok, exekúcia sa zastaví pre nemajetnosť a veriteľovi zostanú len oči pre plač. Avšak dlžník má nevýhodu, že ak je už na svete tzv. exekučný titul, je možné vymáhať voči nemu túto pohľadávku až 10 rokov, teda veriteľ čaká sa na to, či sa „neobjaví“ nejaký majetok dlžníka.
Rada č.4: Pozor na premlčanie pohľadávky
Veritelia nezabudnite ešte na jednu zásadnú a podstatne dominantnú vlastnosť každej pohľadávky. S pohľadávkou súvisí kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej dobe na rozdiel od obchodnoprávnych záväzkov, u ktorých je premlčacia doba štvorročná. Počas plynutia týchto dôb je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky a uplatniť pohľadávku súdnou cestou, inak sa vystavujete riziku prehratia sporu z dôvodu uplatnenia námietky z premlčania.