Advokátska kancelária JUDr. Anna Líšková

SLUŽBY Kontakt


Adresa kancelárie:
Šafárikovo námestie 7
811 02 Bratislava
Slovenská republika

Telefón
+ 421 2 52 63 11 91
+ 421 905 36 06 66

Sekretariat
+ 421 918 36 09 97

Fax
+ 421 2 52 63 11 92

E-mail
anna.liskova@stonline.sk


Úroky z omeškania výživného – novela zákona o rodine

Vláda dňa 30.4.2013 súhlasila s poslaneckou novelou zákona, podľa ktorej bude možné žiadať úroky z omeškania z neuhradeného splatného výživného, čiže z výživného ktoré nebolo uhradené v stanovenom termíne, a to vo výške stanovenovenej podľa Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacích predpisov. Návrh sa momentálne nachádza v druhom čítaní v parlamente. Poslanci navrhujú jeho účinnosť od 1. júna 2013.
Je navrhovaná jednomesačná lehota, čiže povinný bude v omeškaní až jeden mesiac odo dňa splatnosti výživného. Napríklad ak je výživné splatné dňa 15.06.2013 povinný bude v omeškaní až odo dňa 16.07.2013, od kedy sa budú počítať úroky z omeškania.

Výživné v rozpore s dobrými mravmi

Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa komentára k tomuto ustanoveniu zákona, výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatury možno usudzovať že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu.

Rozvod manželstva

Rozvod manželstva v slovenskom právnom poriadku predstavuje jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života oboch manželov a je legitímnou formu riešenia neudržateľného manželského konfliktu. Ešte stále platí, že na rozvod manželstva nie je právny nárok a každý návrh na rozvod manželstva je súd povinný posudzovať individuálne, hlavne či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod, či manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V rozvodovom konaní súd zisťuje skutočné príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd má povinnosťvždy prihliadať na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prihliada na porušenie povinností manželov uvedených § 18 a §19 Zákona o rodine. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, berie súd do úvahy aj ďalšie súvisiace okolnosti, a to najmä:
- doterajší vzájomný vzťah medzi manželmi a ich doterajšie spolužitie,
- dĺžku manželského spolužitia a najmä u starších manželov tiež mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc
- dĺžku obdobia, počas ktorého manželia už nežijú v spoločnej domácnosti

Často sa stáva, že príčiny rozvratu manželstva spočívajú aj v objektívnych okolnostiach, ktoré vznikli mimo vôle manželov (napr. strata zamestnania, finančné problémy, choroba, neplodnosť, nepriaznivé bytové pomery apod.) alebo spočívajú v subjektívnom správaní manželov, vo vedomom (zavinenom) porušovaní manželských práv a povinností (zanedbávanie rodiny, prepadnutie alkoholu, drogám…).

Podanie návrhu na rozvod
Návrh sa podáva na príslušnom súde, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike. Návrh na rozvod musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve a pravdivý opis okolností a rozhodujúcich skutočností.
K návrhu sa prikladá fotokópia sobášneho listu, rodných listov detí, doklad o poslednom spoločnom bydlisku manželov. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.

Návrh na rozvod manželstva je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 66 Eur.

Rozvod bezdetného manželstva (vzor návrhu)

Vyporiadanie majetkových vzťahov manželov (BSM)

Je potrebné vedieť, že v konaní o rozvod manželstva súd nemá pôsobnosť na riešenie majetkových vzťahov manželov ako je napr. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) manželov alebo zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi. Riešenie majetkových vzťahov manželov nasleduje časovo po rozvode manželstva, pretože je priamo závislé od právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode (nastupuje trojročná lehota na vyporiadanie BSM podľa § 149 Občianskeho zákonníka) a prípadné súdne konanie o týchto veciach teda môže prebehnúť až po vydaní takéhoto právoplatného rozhodnutia.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom jeho základom je rovnaké právne postavenie oboch manželov po ekonomickej stránke.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Avšak nepatria sem veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. Ak však manželia nadobudli spoločne vec dedením alebo darovaním, stáva sa predmetom ich spoluvlastníctva. Pri pochybnostiach o tom, či vec bola darovaná len jednému z manželov alebo obom manželom spolu počas manželstva, treba zisťovať úmysel darcu, napr. jeho výpoveďou pred súdom.
Pri posudzovaní otázky, či vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov, je potrebné zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a či takému účelu aj slúži. Druhý manžel môže iba v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby sa mu nahradilo, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na takýto samostatný majetok.
Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec, ktorú obaja manželia nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva, je predmetom ich podielového spoluvlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Ak však na zadováženie novej veci bola použitá čo i len časť spoločných prostriedkov, patrí získaná vec do bezpodielového spoluvlastníctva.

Úprava práv a povinností k maloletým deťom po rozvode

Ak sa z manželstva narodili deti, s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,(prípadne povolí striedavú starostlivosť oboch rodičov), kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne v rámci súdneho konania sa určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 zákona o rodine). Taktiež môže súd upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, a to zvyčajne podľa veku dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorú však musí schváliť súd.Rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletým deťom má vždy prednosť pred súdnym rozhodnutím.

Záujem maloletých detí je prvoradý

Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd je povinný dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičom, súrodencom. Nemal by opomenúť ani bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. V neposlednom rade musí brať súd do úvahy vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, dochádzku do školy a pod. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá súd o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo na styk toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a na jeho pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom (aj o výške výživného) pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; vtedy sa dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd je povinný v takom prípade upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Vo výnimočných prípadoch môže súd obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Môžu sem patriť prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj apod. Často sa stáva, že jeden z manželov bráni styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. V takom prípade je možné využiť ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Týmto ustanovením zákonodarca reagoval na prípady, ak rodič ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, neumožňoval druhému rodičovi stretávanie sa s dieťaťom a má sa ním zabrániť, aby sa maloleté dieťa neochudobňovalo o vzťah k jednému z rodičov, vytváraný a upevňovaný formou styku. Pravda pre takúto závažnú zmenu musia byť splnené aj ostatné predpoklady so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Najčastejšie pôjde o úpravu styku medzi starými rodičmi a vnúčatami, ale samozrejme aj medzi ďalšími príbuznými, ku ktorým si dieťa vytvorilo silné citové väzby, čo by v prípade absencie styku s blízkymi osobami mohlo negatívne ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť

Vo väčšine vyspelých štátov bola ako riešenie po rozvode rodičov, resp. po odluke legislatívne vyriešená striedavá osobná starostlivosť rodičov o neplnoleté dieťa. Od 1.júla 2010 platí aj na Slovensku novelou Zákona o rodine. Čo vlastne Striedavá osobná starostlivosť (SOS) znamená? Aký má význam? Ako ju aplikovať v praxi? Čo to znamená pre deti, rodičov, súdy, špecialistov? Tu sú najčastejšie otázky a odpovede na ne.

Prečo bolo potrebné schváliť striedavú osobnú starostlivosť?
Aj u nás platí zákon, ktorý nehovorí o materstve, ale o rodičovstve. V praxi je však 90 percent detí po rozvode zverených do výchovy a opatery matiek. Mnohé matky potom zneužívajú dieťa ako prostriedok pomsty, či ako nástroj vydierania otca, odmietajú žiadúci častý kontakt otca a dieťaťa. Hlavným dôvodom takéhoto nečestného konania je úmyselná citová ujma, ktorú matka prostredníctvom dieťaťa spôsobuje exmanželovi, resp. bývalému druhovi či partnerovi. Muž často vôbec nevie, čo sa deje s jeho potomkom. Z dieťaťa sa v rukách matky stáva rukojemník, za ktorého žiada každomesačné výkupné v podobe finančného príspevku na výchovu a opateru. Z praxe vieme, že väčšina žien, ktoré s takzvanou striedavkou nebudú súhlasiť, má záujem predovšetkým o to, aby neprišli o tento zdroj peňazí. Zákon o SOS bolo potrebné preto prijať, pretože v určitých prípadoch sa dieťa stávalo v rukách rodiča, ktorému bolo zverené do OS, rukojemníkom. Okrem toho stále viac otcov túžilo byť rovnocenným a rovnoprávnym rodičom, ktorí svoje deti vychovávajú aj po rozvode. Zákon bolo potrebné schváliť s tým, aby boli záujmy detí čo najlepšie ochránené.

V čom sú základné úskalia striedavej osobnej starostlivosti?
Úskalia neexistujú, ak súdy pochopia, že nastal čas na zmenu, uzákonenie stretnutí otca s dieťaťom sa už nezameria na nezmyselné “párne/nepárne” víkendy, ktoré doteraz nemali oporu ani v zákone. Dieťa má právo na oboch rodičov. Pozitíva, plynúce z toho pre dieťa, potvrdili mnohé štúdie, nevyvrátila ich ani jedna! Na Slovensku sa neustále prehliada pohlavná diskriminácia. Podľa zákona sa jednému z rodičov poskytuje na dieťa daňový bonus. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, je poradie štátom určené takto: 1. matka, 2. otec, 3. iná oprávnená osoba. Všetko je o ľuďoch a pre ľudí. Preto vidím v SOS jediné úskalie – rodič, ktorý chce byť výhradným majiteľom lásky dieťaťa, urobí všetko pre to, aby pred súdom dokázal, že v prípade jeho dieťaťa je SOS nerealizovateľná tým, že bude zámerne mariť snahu druhého rodiča o korektné a správne rodičovstvo v SOS: Vidím veľké riziko v tom, že rodič, ktorému by v situácii neexistencie SOS bolo dieťa zverené do OS, urobí všetko pre to, aby zmaril SOS a následne požiadal súd o zverenie dieťaťa do OS. Iné riziká nevidím.