Advokátska kancelária JUDr. Anna Líšková

SLUŽBY Kontakt


Adresa kancelárie:
Šafárikovo námestie 7
811 02 Bratislava
Slovenská republika

Telefón
+ 421 2 52 63 11 91
+ 421 905 36 06 66

Sekretariat
+ 421 918 36 09 97

Fax
+ 421 2 52 63 11 92

E-mail
anna.liskova@stonline.sk


Novela exekučného poriadku účinná od 1.4.2017

Medzi najdôležitejšie zmeny v Exekučnom poriadku patrí

-          zriadenie výlučnej kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica pre všetky exekučné konania,

-          elektronická komunikácia medzi súdom a súdnym exekútorom,

-          náhodný výber súdneho exekútora s rovnomerným prideľovaním exekučných konaní v územnom obvode krajského súdu,

-          stanovenie paušálnych nákladov exekúcie a obmedzenie výšky odmeny súdneho exekútora.

Samotný návrh na vykonanie exekúcie spolu so všetkými listinami sa podáva priamo na súd elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na stránke ministerstva spravodlivosti. Návrh musí byť autorizovaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada. Ak oprávnený nemá aktivovanú elektronickú schránku, môže návrh na vykonanie exekúcie podať prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

AKTIVÁCIA ELEKTRONICKÝCH SCHRÁNOK NA DORUČOVANIE PRE PRÁVNICKÉ OSOBY

Elektronické schránky sú legislatívne upravené v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Elektronické schránky zriaďuje štát. V súčasnosti ich majú zriadené všetky orgány verejnej moci, všetci podnikatelia a všetci občania, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Prostredníctvom elektronickej schránky sa môže uskutočňovať elektronická komunikácia občana alebo podnikateľa s orgánmi verejnej moci (napríklad so súdom, so Sociálnou poisťovňou, s úradom práce). Komunikácia je obojsmerná, aj od podnikateľa k úradu, aj od úradu k podnikateľovi.

Podnikatelia môžu elektronickú schránku využiť pri podávaní rôznych žiadostí, ale aj naopak, úrady môžu podnikateľom do elektronickej schránky zasielať rôzne oznámenia, výzvy, upozornenia a podobne. Z hľadiska obsahu bude elektronická schránka slúžiť na doručovanie rovnakých správ, ako sa v súčasnosti doručujú v listinnej podobe poštou. Pod elektronickou schránkou si tak treba zjednodušene predstaviť akúsi oficiálnu e-mailovú schránku zriaďovanú priamo štátom, do ktorej prístup je zabezpečený priamo občianskym preukazom. Aj samotné užívateľské rozhranie elektronickej schránky je veľmi podobné tomu, na aké ste zvyknutý zo svojej e-mailovej schránky (prijaté správy, doručené správy, rozpísané správy).

Podľa prechodných ustanovení zákona o e-Governmente sa s účinnosťou od 1. augusta 2016 mala všetkým firmám vykonať povinná automatická aktivácia elektronických schránok na doručovanie. V súčasnosti je však veľmi málo firiem pripravených na doručovanie úradných dokumentov do svojich elektronických schránok hlavne z dôvodu, že členovia ich štatutárnych orgánov ešte nemajú  elektronické občianske preukazy  alebo o elektronických schránkach nie sú dostatočne informovaní.

Vzhľadom na to budú úrady do 1. júla 2017 zachovávať v tejto súvislosti podľa usmernenia zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk akési prechodné obdobie, počas ktorého ešte nebudú všetkým firmám doručovať dokumenty elektronicky.

Najneskôr od 1. júla 2017 tak budú môcť úrady všetkým firmám úradné dokumenty zasielať aj do ich elektronických schránok a táto forma doručenia bude rovnocenná s písomnou  (bude mať rovnaké právne účinky). Aby sa firmy vyhli prípadným problémom v súvislosti s neprečítaním dôležitých úradných oznámení, budú musieť svoju prijatú poštu v elektronickej schránke pravidelne kontrolovať. Deaktivácia firemnej elektronickej schránky aktivovanej na doručovanie nie je nijakým spôsobom možná. Elektronická schránka bude firme zrušená až po jej zániku výmazom z obchodného registra.

Poznámka: Finančná správa SR vydala tlačovú správu, v ktorej informuje daňovníkov, že im ani po povinnej aktivácii elektronických schránok do nich zatiaľ nebude doručovať dokumenty. Finančná správa SR tak bude zatiaľ s daňovníkmi komunikovať prostredníctvom svojho vlastného portálu.

VYDANIE PLATOBNÉHO ROZKAZU V UPOMÍNACOM KONANÍ

Zákon o upomínacom konaní zavádza od 1.2.2017 výhradne elektronické konanie. Návrh sa bude podávať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Návrh bude musieť byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliadne, t.j. ako by k žiadnemu podaniu nedošlo. Listiny a vyhlásenia, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu, budú musieť byť v elektronickej podobe a budú musieť byť podpísané  zaručeným elektronickým podpisom.

Úrok z omeškania bude možné v návrhu uplatniť iba do dňa podania návrhu. Výška uplatňovaného nároku, vrátane príslušenstva, sa v návrhu musí vyčísliť. Úrok sa tak neprizná do zaplatenia, ale do dňa podania návrhu a musí byť vyčíslený žalobcom, čo má prispieť k efektívnejšiemu súdnemu konaniu. Žalobca bude mať možnosť v návrhu vyhlásiť, že úroky z omeškania súvisiace s uplatňovaným nárokom bude považovať za odpustené, ak mu žalovaný zaplatí istinu a nahradí trovy konania v lehote na podanie odporu.

Ak žalobca splní všetky podmienky a súdu príde informácia o zaplatení súdneho poplatku, tak súd vydá platobný rozkaz do 10 pracovných dní od podania návrhu.

Platobný rozkaz sa doručí ako elektronický úradný dokument v súlade s legislatívou Slovenskej republiky. Výnimkou je situácia, ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz elektronicky. Vtedy sa platobný rozkaz doručí na adresu žalovaného uvedenú žalobcom v žalobe. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná šetrenie na zistenie inej adresy žalovaného z registrov súdu alebo z registrov iných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

Proti platobnému rozkazu bude môcť žalovaný podať odpor na predpísanom tlačive, ktorý sa bude musieť vecne odôvodniť.

Novinkou zavedenou zákonom o upomínacom konaní je aj to, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve, a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.

Elektronické konanie bude znamenať i zníženie súdneho poplatku. Súdny poplatok splatný podaním návrhu je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej zákonom č. 71/1992 Z. z. Zákon o súdnych poplatkoch v platnom a účinnom znení

Nové kódexy civilného práva procesného

Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Výrazne zmenil pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie je priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Výnimkou sú iba platobné rozkazy, kde tento spôsob doručovania neplatí.

Novým inštitútom je aj tzv. koncentrácia sporového konania. Podľa novej právnej úpravy je sudca stranám sporu oprávnený stanoviť povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote, a v prípade že tak neurobia od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy. Nebolo ničím výnimočným, že sa konania pred súdom zámerne účastníkmi predlžovali predkladaním nových dôkazov. Zavedením inštitútu predbežného prejednania sporu zákonodarca sleduje možnosť súdu vyriešiť spor zmierom ak je to možné a účelné, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Svedka podľa novej právnej úpravy bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach nový kódex zavádza sankcie, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu.

Civilný mimosporový poriadok upravuje mimosporovú agendu, ktorú tvoria najmä tzv. statusové veci. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a podobne. Na rozdiel od sporovej agendy sa v tzv. mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania.

Správny súdny poriadok upravuje prípady preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zákonodarca vychádzal z komplexnej zmeny filozofie, profesionalizácie aj špecializácie tohto súdnictva. Vytvorením veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sa prispeje k zjednocovaniu jednotlivých rozhodnutí krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR v záujme zvýšenia právnej istoty.

Definícia spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa

Zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti.
Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 – EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej
(z rozsudku Krajského súdu Nitra z 26. 2. 2009, sp.zn. 26Cob/147/2008)

V § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je riešené, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
V odseku 2 citovaného ustanovenia sa uvádza, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. a/.
Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že zákon za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti.
Zákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 – EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Navyše aj tento zákon vo svojom § 2 písm. a/ definuje ako spotrebiteľa fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Nepriznanie úrokov z omeškania pri vyporiadaní BSM

Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku – omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 1999, sp. zn. 5 Cdo 117/99).
V súdnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu, právoplatnosťou rozhodnutia. Pritom splatnosť tejto pohľadávky nastáva až uplynutím lehoty určenej na plnenie. Súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže zároveň s uložením povinnosti jednému z účastníkov zaplatiť sumu na finančné vyrovnanie podielu druhému účastníkovi, uložiť aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy. Odporuje tomu neexistencia omeškania, ktoré je základným predpokladom pre vznik nároku na úroky z omeškania. Nárok môže vzniknúť až po uplynutí lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti zaplatiť finančné vyrovnanie, ak povinnosť nebude v tejto lehote riadne splnená. Nárok na úroky z omeškania pri meškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.