Advokátska kancelária JUDr. Anna Líšková

SLUŽBY Kontakt


Adresa kancelárie:
Šafárikovo námestie 7
811 02 Bratislava
Slovenská republika

Telefón
+ 421 2 52 63 11 91
+ 421 905 36 06 66

Sekretariat
+ 421 918 36 09 97

Fax
+ 421 2 52 63 11 92

E-mail
anna.liskova@stonline.sk


Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Zákon o trestnej zodpovednosti PO zavádza priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb na rozdiel od doterajšej nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti.

Hlavným účelom zavedenia právnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby. Samozrejme,  na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných zákonov štátov.

Jednotlivé trestné činy a predpoklady trestnej zodpovednosti právnickej osoby sú upravené v paragrafoch 3 a 4 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Trestné činy sú taxatívne uvedené v § 3 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádzajúc z katalógu trestných činov upravených v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

AKTIVÁCIA ELEKTRONICKÝCH SCHRÁNOK NA DORUČOVANIE PRE PRÁVNICKÉ OSOBY

Elektronické schránky sú legislatívne upravené v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Elektronické schránky zriaďuje štát. V súčasnosti ich majú zriadené všetky orgány verejnej moci, všetci podnikatelia a všetci občania, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Prostredníctvom elektronickej schránky sa môže uskutočňovať elektronická komunikácia občana alebo podnikateľa s orgánmi verejnej moci (napríklad so súdom, so Sociálnou poisťovňou, s úradom práce). Komunikácia je obojsmerná, aj od podnikateľa k úradu, aj od úradu k podnikateľovi.

Podnikatelia môžu elektronickú schránku využiť pri podávaní rôznych žiadostí, ale aj naopak, úrady môžu podnikateľom do elektronickej schránky zasielať rôzne oznámenia, výzvy, upozornenia a podobne. Z hľadiska obsahu bude elektronická schránka slúžiť na doručovanie rovnakých správ, ako sa v súčasnosti doručujú v listinnej podobe poštou. Pod elektronickou schránkou si tak treba zjednodušene predstaviť akúsi oficiálnu e-mailovú schránku zriaďovanú priamo štátom, do ktorej prístup je zabezpečený priamo občianskym preukazom. Aj samotné užívateľské rozhranie elektronickej schránky je veľmi podobné tomu, na aké ste zvyknutý zo svojej e-mailovej schránky (prijaté správy, doručené správy, rozpísané správy).

Podľa prechodných ustanovení zákona o e-Governmente sa s účinnosťou od 1. augusta 2016 mala všetkým firmám vykonať povinná automatická aktivácia elektronických schránok na doručovanie. V súčasnosti je však veľmi málo firiem pripravených na doručovanie úradných dokumentov do svojich elektronických schránok hlavne z dôvodu, že členovia ich štatutárnych orgánov ešte nemajú  elektronické občianske preukazy  alebo o elektronických schránkach nie sú dostatočne informovaní.

Vzhľadom na to budú úrady do 1. júla 2017 zachovávať v tejto súvislosti podľa usmernenia zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk akési prechodné obdobie, počas ktorého ešte nebudú všetkým firmám doručovať dokumenty elektronicky.

Najneskôr od 1. júla 2017 tak budú môcť úrady všetkým firmám úradné dokumenty zasielať aj do ich elektronických schránok a táto forma doručenia bude rovnocenná s písomnou  (bude mať rovnaké právne účinky). Aby sa firmy vyhli prípadným problémom v súvislosti s neprečítaním dôležitých úradných oznámení, budú musieť svoju prijatú poštu v elektronickej schránke pravidelne kontrolovať. Deaktivácia firemnej elektronickej schránky aktivovanej na doručovanie nie je nijakým spôsobom možná. Elektronická schránka bude firme zrušená až po jej zániku výmazom z obchodného registra.

Poznámka: Finančná správa SR vydala tlačovú správu, v ktorej informuje daňovníkov, že im ani po povinnej aktivácii elektronických schránok do nich zatiaľ nebude doručovať dokumenty. Finančná správa SR tak bude zatiaľ s daňovníkmi komunikovať prostredníctvom svojho vlastného portálu.

Osobný bankrot

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Zhruba 40-tisíc nezamestnaných v súčasnosti čelí exekúciám a podľa analytikov sa mnohí z nich vyhýbajú pracovnému pomeru práve pre veľké dlhy. Nový zamestnávateľ by im musel väčšinu mzdy strhnúť a poslať na účet nebankovým spoločnostiam či exekútorom.

Osobný bankrot bude pre fyzické osoby dostupnejší bez ohľadu na to, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti. Dostupnejším bude vďaka podstatne nižším nákladom potrebným na začatie konania o oddlžení. Ak dlžník nebude disponovať potrebnou sumou, trovy mu môže poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník – fyzická osoba sa bude môcť zbaviť dlhov buď konkurzom, alebo prostredníctvom splátkového kalendára.

-          v prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok, súd rozhodne o uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku a následne rozhodne o oddlžení.

-          v prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu (kvótu), ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Osoba, ktorá prejde bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.

Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení – napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví.

Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov.

Nezabezpečení veritelia – právnické osoby budú musieť byť v reštrukturalizačnom konaní uspokojení v minimálnom rozsahu 50 percent. Kvóta bude platiť pre každého z nich individuálne – inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený. Ak dlžník nebude schopný v rámci reštrukturalizácie ponúknuť veriteľom aspoň polovicu dlžnej sumy, pôjde do konkurzu. Ak sa dlžník dokáže dohodnúť individuálne s každým jedným veriteľom na menšej miere uspokojenia, môže súd schváliť aj reštrukturalizačný plán s nižšou ako 50-percentnou mierou uspokojenia pohľadávok.

Výber správcov v reštrukturalizácii bude náhodný, čím by sa mali pretrhnúť možné väzby medzi dlžníkom a správcom.

Zákon nadobudne účinnosť 1. marca 2017

Zákon o podpore malého a stredného podnikania od 1.1.2017

Zákon upravuje v legislatíve SR prvýkrát pojmy z európskej terminológie viažucej sa na sektor MSP, napríklad test vplyvov právnych predpisov na malé a stredné podnikanie. Ambíciou zákona je podľa MH taktiež snaha o explicitné presadzovanie princípu ‘najskôr myslieť v malom’ (Think Small First) v slovenskom právnom prostredí.

“V súčasnosti neexistuje v právnom poriadku Slovenskej republiky zákon, ktorý by upravoval, respektíve vytváral rámec pre podporu malého a stredného podnikania,” upozornil predkladateľ.

Návrh zákona upravuje pôsobnosť MH SR pri poskytovaní podpory v oblasti MSP, definuje oblasti a formy poskytovania podpory a súčasne umožňuje uplatňovanie európskych zásad rozvoja MSP zakotvených v agende Európskej únie orientovanej na podporu a rozvoj MSP, konkrétne v tzv. Small Business Act (Zákon o malých a stredných podnikoch) či dokumente Akčný plán pre podnikanie 2020.

JEDNODUCHÁ SPOLOČNOSŤ NA AKCIE

Okrem existujúcich obchodných spoločností (s.r.o., a.s., k.s., v.o.s.) pribudla nová obchodná spoločnosť, ktorá vznikla za účelom komplexného riešenia pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Taktiež ako už existujúce obchodné spoločnosti, aj táto jednoduchá spoločnosť na akcie je právnickou osobou založenou za účelom podnikania.

Jedným z dôvodov zavedenia jednoduchej spoločnosti na akcie bolo reagovanie na prijatú Koncepciu pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky. K podpore rozvoju týchto startupov v Slovenskej republike bolo najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenia majetkových vzťahov, vstup investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti.

Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá preberá niektoré prvky aj z s.r.o. (jednoduchá štruktúra spoločnosti, nízke požiadavky na základné imanie) aj z a.s. (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

Jednoduchú spoločnosť na akcie si môže založiť jedna osoba alebo viacero osôb. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 euro. Obchodné meno jednoduchej spoločnosti na akcie musí obsahovať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Jednoduchá spoločnosť na akcie nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií. Na to, aby jednoduchá spoločnosť na akcie vznikla musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady. Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti s.r.o. a a.s., bude musieť byť založená len za účelom podnikania. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť, ktorá musí mať povinne vytvorené základné imanie. Taktiež ako aj ostatné obchodné spoločnosti aj nová jednoduchá spoločnosť na akcie musí ukladať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku do zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom.

Akcie v jednoduchej spoločnosti na akcie môžu byť vydané iba v podobe zaknihovaných cenných papierov a môžu znieť len na meno. Taktiež bude zriadený register akcionárov, ktorý bude viesť Centrálny depozitár cenných papierov a bude verejne dostupný na jeho webovom sídle. V jednoduchej spoločnosti na akcie bude základné imanie rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou.

VYDANIE PLATOBNÉHO ROZKAZU V UPOMÍNACOM KONANÍ

Zákon o upomínacom konaní zavádza od 1.2.2017 výhradne elektronické konanie. Návrh sa bude podávať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Návrh bude musieť byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliadne, t.j. ako by k žiadnemu podaniu nedošlo. Listiny a vyhlásenia, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu, budú musieť byť v elektronickej podobe a budú musieť byť podpísané  zaručeným elektronickým podpisom.

Úrok z omeškania bude možné v návrhu uplatniť iba do dňa podania návrhu. Výška uplatňovaného nároku, vrátane príslušenstva, sa v návrhu musí vyčísliť. Úrok sa tak neprizná do zaplatenia, ale do dňa podania návrhu a musí byť vyčíslený žalobcom, čo má prispieť k efektívnejšiemu súdnemu konaniu. Žalobca bude mať možnosť v návrhu vyhlásiť, že úroky z omeškania súvisiace s uplatňovaným nárokom bude považovať za odpustené, ak mu žalovaný zaplatí istinu a nahradí trovy konania v lehote na podanie odporu.

Ak žalobca splní všetky podmienky a súdu príde informácia o zaplatení súdneho poplatku, tak súd vydá platobný rozkaz do 10 pracovných dní od podania návrhu.

Platobný rozkaz sa doručí ako elektronický úradný dokument v súlade s legislatívou Slovenskej republiky. Výnimkou je situácia, ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz elektronicky. Vtedy sa platobný rozkaz doručí na adresu žalovaného uvedenú žalobcom v žalobe. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná šetrenie na zistenie inej adresy žalovaného z registrov súdu alebo z registrov iných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

Proti platobnému rozkazu bude môcť žalovaný podať odpor na predpísanom tlačive, ktorý sa bude musieť vecne odôvodniť.

Novinkou zavedenou zákonom o upomínacom konaní je aj to, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve, a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.

Elektronické konanie bude znamenať i zníženie súdneho poplatku. Súdny poplatok splatný podaním návrhu je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej zákonom č. 71/1992 Z. z. Zákon o súdnych poplatkoch v platnom a účinnom znení

Obmedzenie platieb v hotovosti – nová právna úprava v zákone č.394/2012 Z.z.

Slovenský zákonodarca sa rozhodol prijať legislatívnu úpravu, ktorá bola už avizovaná v rámci prijatého Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016. V tomto kontexte je výsledkom zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 394/2012 Z. z. (ďalej len „zákon“).
Už z označenia publikovanej právnej normy je jednoznačné, že jej obsahom sú zákazy alebo obmedzenia, ktoré sú spojené s platbou v hotovosti. Práve platba v hotovosti je zásadným pojmom, pretože sa od neho odvíjajú všetky práva, no najmä povinnosti pri tomto druhu platobného styku.
Podľa znenia § 2 zákonaplatí nasledovné:
„Na účely tohto zákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.“
Teda platbou v hotovosti je akýkoľvek úkon, pri ktorom prichádza k odovzdaniu bankoviek a mincí a zároveň aj k ich prijatiu druhou stranou. Ak napríklad ako fyzická osoba chcete odovzdať známemu hotovosť titulom pôžičky, bude sa na vás limit ustanovený zákonom vzťahovať. A je pritom bezvýznamné, či ide o menu euro alebo inú menu. Ak dané subjekty chceli zrealizovať hotovostný prevod v inej mene, ako je euro, aplikuje sa prepočet podľa referenčného výmenného kurzu stanoveného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska a rozhodujúci je deň, ktorý predchádza dňu platby v hotovosti.
Ako príklad možno uviesť (Príklad č. 1):
Jedna fyzická osoba chce druhej poskytnúť pôžičku vo výške 10 000 USD. Peniaze jej odovzdá v hotovosti 15. januára 2013. Aby bolo možné posúdiť, o akú výšku sumy pre účely regulácie ide, je nutné urobiť prepočet, a to podľa kurzu, ktorý bude platný medzi týmito menami k 14. januáru 2013.
Prvotná otázka, ktorú si hneď môžete položiť, je spojená s už zmieneným limitom v príklade č. 1 vyššie. Zákon celkom jednoznačne upravil, akú výšku finančných prostriedkov je možné v hotovosti odovzdať a prijať, a to z pohľadu subjektov – rozdiel je medzi podnikateľom a fyzickou osobou – nepodnikateľom, ktoré takýto obchod alebo odovzdanie a prijatie finančnej hotovosti zrealizujú.
Podľa znenia § 4 ods. 1 a 2zákona platí nasledovné:
„Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak.“
„Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.“
Z dôvodu, že limit je uvedený v mene euro, je právne a tiež fakticky významný spôsob, akým sa robí prepočet na inú menu (pozri príklad č. 1). Čo však nastane v prípade, ak je vyššie definovaný zákaz porušený a k platbe v hotovosti príde v sume, ktorá napríklad prevyšuje limit 5 000 € pre právnické osoby alebo pre fyzické osoby – podnikateľov? Prvou odpoveďou je, že samotný právny úkon, s ktorým je takýto hotovostný obeh finančných prostriedkov nad stanovený limit spojený, ostane zachovaný, teda platný.
Príklad č.2:
Spoločnosť X si objedná u spoločnosti Y dodávku tovaru v celkovej sume 7 500 €. Dodávateľ (spoločnosť Y) na základe zmluvy vyšle kuriéra, aby tovar doručil a zároveň prevzal v hotovosti platbu za daný tovar. Pretože ide o dvoch podnikateľov, odovzdaním a prijatím sumy 7 500 € po 1. januári 2013 príde k porušeniu zákona. No samotná zmluva, ktorú medzi sebou uzatvorili, bude platná naďalej, a to napriek tomu, že platba za tovar sa uskutočnila spôsobom, ktorý zákonu odporuje.
Nami uvedení podnikatelia z príkladu č. 2 však nemôžu túto platbu ani rozdeliť na niekoľko menších a tým zachovať limit 5 000 €. Zákon totiž pri platbách, ktoré súvisia alebo pochádzajú z jedného právneho vzťahu, robí súčet čiastkových plnení a rozhodujúce je, aká je výsledná suma plnenia v hotovosti.
Sankcie za porušenie zákona
Sankcie za porušenie zákazu platby v hotovosti sú vysoké (až sa žiada povedať neprimerane vysoké).
Zákon rozlišuje dva prípady porušenia:
(i) priestupok – dopustí sa ho ten, kto poruší zákaz odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti – hrozí mu pokuta až do výšky 10.000 EUR;
(ii) správny delikt – dopustí sa ho právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak poruší zákaz odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti – hrozí mu pokuta až do výšky 150.000 EUR.
Príslušný orgán
Príslušným orgánom na uloženie pokuty je daňový úrad a colný úrad.
Prechodné ustanovenia
Prechodné ustanovenie Zákona umožňuje vykonať platby v hotovosti dohodnuté pred účinnosťou Zákona prevyšujúce stanovený limit najneskôr do 31. marca 2013.

Vymáhanie pohľadávok – postup

Ani Vám neplatia faktúry? Pár dobrých rád ako vymáhať pohľadávky:
Uplynula lehota na zaplatenie faktúry či záväzku zo zmluvy a vy nemáte uhradenú dlžnú sumu?
V nasledujúcich riadkoch prinášam riešenia, ktorými sa dá pri rýchlom koanní dosiahnuť úhrada pohľadávok, u ktorých lehota na zaplatenie už dávno vypršala.
I. Zákonná úprava
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. A ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľovo právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu a je platnou právnou úpravou chránené, predpokladá vôľu a úsilie veriteľa urobiť všetko pre to, aby dlžník čo najskôr splnil to, na čo sa veriteľovi zaviazal. Táto povinnosť sa najčastejšie nazýva záväzok či obligácia. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi z určitého právneho dôvodu spočíva buď v tom, že mu má niečo dať, niečo konať, niečoho sa má zdržať, alebo má strpieť niečo, čo robí veriteľ. Medzi veriteľom a dlžníkom nejde teda vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi, a teda samotný záväzok dlžníka môže mať aj inú než platnou, najčastejšie vyčíslenú sumu v platnej mene. A teda aj vecného plnenia sa má veriteľ domáhať.
Možnosť mimosúdnej dohody
Plnenia zo strany dlžníka sa môže veriteľ domáhať prostredníctvom súdu, takémuto predovšetkým finančne nákladnému postupu obvykle predchádzajú pokusy veriteľa domôcť sa zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou – tzv pokus o zmier alebo predžalobná upomienka.

II. Právne možnosti veriteľa v oblasti neuhradených pohľadávok
Rada č. 1: veriteľ musí bezodkladne konať

Po uplynutí lehoty splatnosti faktúry a už pri prvých náznakoch nekomunikácie zo strany dlžníka, napr. vypnutým telefónom, neodpovedaním na emaily a pod., odporúčame veriteľovi urobiť konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzku dlžníkom tak, že dlžník sa písomne vyzve na dobrovoľné splnenie záväzku.
Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk).
U peňažných pohľadávok je na mieste aj dohoda o splácaní dlhu v splátkach – splátkového kalendára.
Rada č. 2: veriteľ sa musí obrátiť sa na súd – čas pracuje proti veriteľovi
Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou. Zaplatenie pohľadávky možno riešiť návrhom na vydanie Platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie upravené ustanovením §§ 172 a nasl. OSP. Súdne konanie sa začína na návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu).
V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa, tak ako je to uvedené vyššie, musí uplatňovať právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré vyplýva zo skutočností uvedených a doložených navrhovateľom v návrhu.
Vzhľadom na to, že podľa voľnej úvahy súdu môže, ale nemusí, rozkazné konanie vyústiť aj bez žiadosti navrhovateľa, do súdneho rozhodnutia v podobe platobného rozkazu aj bez vypočutia účastníkov konania, ako aj bez nevyhnutnosti nariadiť vo veci súdne pojednávanie, je z tohto dôvodu potrebné venovať spracovaniu predmetného návrhu náležitú pozornosť, a to najmä z hľadiska jasného a úplného popísania skutkového stavu veci, vrátane doloženia všetkých, najmä listinných dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ v svojom návrhu odvoláva, a ktoré jeho návrh a aj nárok náležito odôvodňujú. Podľa existujúcej praxe súdov sa vyžaduje doložiť súdu spolu s návrhom výpisy z obchodného, resp. živnostenského registra obidvoch účastníkov, ak sú v registroch zapísaní, čím sa preukazuje právna a procesná subjektivita navrhovateľa aj odporcu. (postačuje aj výpis z internetu). Okrem úplného a jasného popísania právneho základu pohľadávky navrhovateľa, tak ako je to spomenuté vyššie, prikladajú sa k návrhu všetky písomnosti (ich kópie), ktoré predstavujú právny titul a oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky. Spravidla ide o kópiu uzavretej zmluvy (kúpnej, o dielo, úverovej, o dodávkach, o obchodnej spolupráci a pod.), písomnej objednávky, dodacieho listu, výdajky, faktúry za dodaný tovar alebo vykonané služby, prípadne inej písomnosti, preukazujúcej vykonané plnenie.
Ak sa navrhovateľ domáha okrem istiny aj zaplatenia úrokov alebo úrokov z omeškania, ak boli dohodnuté, alebo zákonných úrokov z omeškania, aj keď dohodnuté neboli, je potrebné ich v príslušnej ročnej sadzbe (p. a. – per annum) popri istine uplatniť v navrhovanom výroku platobného rozkazu. Ak nie je možné určiť dĺžku omeškania, tzn. ak nebola peňažná pohľadávka doposiaľ ani len v časti zaplatená, je nevyhnutné v návrhu výroku uviesť jej výšku a čas, odkedy je dlžník s plnením pohľadávky v omeškaní (t.j. ako dlho je pohľadávka po lehote splatnosti). Pokiaľ došlo k čiastočným úhradám, a pokiaľ je to možné, vyčísli sa vzhľadom na čiastočné úhrady úroky z omeškania podľa jednotlivých aktuálnych výšok istín a doby trvania omeškania s ich platením. Omeškanie s plnením peňažného dlhu je odchylne upravené Občianskym zákonníkom a odchylne Obchodným zákonníkom, v závislosti od povahy účastníkov konania, resp. povahy ich záväzkového vzťahu.
Za návrh na vydanie platobného rozkazu sa z mysle zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch platí súdny poplatok percentnou sadzbou zo základu, ktorým je spravidla cena predmetu konania, teda výška uplatňovanej peňažnej sumy. Súdny poplatok je zákonom o súdnych poplatkoch stanovený vo výške 6 % z ceny predmetu konania. Ak poplatok neprevyšuje sumu 300 Euro, môže sa platiť kolkovými známkami.
Ak sú splnené všetky predpoklady, resp. nevyvstáva žiadna z prekážok vydania platobného rozkazu, súd v platobnom rozkaze uloží odporcovi povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz vydáva najčastejšie predseda senátu, jeho vydaním a spojenou agendou však môže byť poverený aj tzv. vyšší súdny úradník (tajomník) alebo justičný čakateľ.
Vydaný platobný rozkaz sa odporcovi doručuje zásadne do vlastných rúk. Náhradné doručovanie zákon výslovne vylučuje. Okrem odporcu sa platobný rozkaz zároveň doručuje aj druhému účastníkovi rozkazného konania, navrhovateľovi. V tomto prípade nie je nevyhnutné doručovať do vlastných rúk, čo vyplýva z uvedeného stanovenia, podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť do vlastných rúk odporcovi. V prípade ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému z odporcov v prípade, že na strane odporcu vystupuje viacero subjektov spoločných práv a povinností (napr. sú povinní zo záväzku spoločne a nerozdielne a úkony jedného z nich sú účinné aj pre ostatných), súd uznesením vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší, a vo veci nariadi pojednávanie. Ak sa však platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, ktorí v konaní vystupujú samostatne, a každý z nich koná sám za seba, nie je prekážka doručenia jednému z nich dôvodom na jeho zrušenie vo vzťahu voči ostatným odporcom.
Ak je súdom vydaný platobný rozkaz riadne doručený všetkým (samostatným) účastníkom konania a odporca (žiaden z odporcov) proti nemu nepodal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, je predmetný platobný rozkaz právoplatný.
III. Máme vydaný platobný rozkaz, a čo ďalej?
Po uplynutí troch dní odo dňa právoplatnosti je platobný rozkaz aj vykonateľný. Právoplatnosť je možné telefonicky overiť na príslušnom súde, ktorý platobný rozkaz vydal, a to konkrétne na tzv. oddelení „Rob. Pre získanie informácie o právoplatnosti, prípadne o doručení platobného rozkazu odporcovi je potrebné pracovníkom súdu uviesť tzv. spisovú značku, resp. číslo konania, pod ktorým súd platobný rozkaz vydal. Ide o evidenčné číslo súdu, ktoré sa na platobnom rozkaze nachádza spravidla v pravom hornom rohu vo tvare napr. 36 Rob/128/2013. V prípade ak je platobný rozkaz doručený odporcovi do vlastných rúk, tzn. ak má súd vykázané doručenie tzv. doručenkou a v stanovenej 15-dňovej lehote nebol odporcom podaný odôvodnený odpor vo veci samej, je predmetný platobný rozkaz právoplatný. Právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu súd vyznačí na jeho prvopise doručenom navrhovateľovi. O vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti je možno požiadať osobne na príslušnom súde v kancelárii oddelenia Rob, prípadne je tiež možné zaslať originál platobného rozkazu spolu so žiadosťou o jeho správoplatnenie poštou na príslušný súd. V takom prípade doporučujeme platobný rozkaz okopírovať a kópiu uchovať vo firme, a v prípise (žiadosti) na súd uviesť, že prílohou je priložený originál s jeho presným označením podľa čísla konania a dňa vydania. Ak sa originál platobného rozkazu z akéhokoľvek dôvodu stratí, je možné za príslušný poplatok písomne na súde požiadať o vyhotovenie jeho odpisu zo súdneho spisu. Po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je možné, nie však nevyhnutné, opätovne dlžníka vyzvať na plnenie prisúdenej peňažnej pohľadávky, vrátane príslušenstva pozostávajúceho najmä z trov rozkazného konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia ak spoločnosť v konaní zastupoval advokát) prípadne aj úrokov, resp. úrokov z omeškania. Ak ani napriek tejto výzve dlžník svoju povinnosť podľa súdneho rozhodnutia nesplní, je platobný rozkaz s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou exekučným titulom pre prípadné vykonávacie (exekučné) konanie, a navrhovateľ – veriteľ môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom podľa Exekučného poriadku.
Rada č. 3: Keď to nepôjde po dobrotky, tak… nasleduje nútený výkon rozhodnutia – exekúcia
IV. Posledná etapa – Exekúcia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykonáva vybraný exekútor
a začína na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia. Návrh sa musí doručiť exekútorovi podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, schválený zmier, notárske zápisnice i určité dohody (tzv. exekučný titul). Voľba exekútora patrí oprávnenému, v návrhu nemusí oprávnený uviesť spôsob uskutočnenia exekúcie, paušálny súdny poplatok 16,50 Euro a odmena exekútorovi.
Exekúcia – často beh na dlhé trate:
- Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz je možné vymáhanie pohľadávky v konkurze
- Ak dlžník –fyzická osoba zomrel, pohľadávku treba prihlásiť v dedičskom konaní
-Ak je dlžník-spoločnosť v likvidácií treba pohľadávku prihlásiť u likvidátora spoločnosti
Žiaľ, je potrebné uviesť, že ani exekúcia nie je všeliek, a nemusí skončiť vymožením pohľadávky, najmä ak je dlžník nesolventný, ľudovo povedané nemá majetok, exekúcia sa zastaví pre nemajetnosť a veriteľovi zostanú len oči pre plač. Avšak dlžník má nevýhodu, že ak je už na svete tzv. exekučný titul, je možné vymáhať voči nemu túto pohľadávku až 10 rokov, teda veriteľ čaká sa na to, či sa „neobjaví“ nejaký majetok dlžníka.
Rada č.4: Pozor na premlčanie pohľadávky
Veritelia nezabudnite ešte na jednu zásadnú a podstatne dominantnú vlastnosť každej pohľadávky. S pohľadávkou súvisí kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej dobe na rozdiel od obchodnoprávnych záväzkov, u ktorých je premlčacia doba štvorročná. Počas plynutia týchto dôb je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky a uplatniť pohľadávku súdnou cestou, inak sa vystavujete riziku prehratia sporu z dôvodu uplatnenia námietky z premlčania.

Novela Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.2.2013

1.Novinka: zavedenie overovania podpisov
Novela Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. februára 2013 zavádza požiadavku osvedčenia úradného podpisu v nasledovných prípadoch ohľadom zmien zapísaných údajov spoločnosti v obchodnom registri:
• rozhodovanie o zvýšení, znížení základného imania spoločnosti alebo rozhodovanie o nepeňažnom vklade do základného imania spoločníka,
• rozhodovanie o vymenovaní, odvolaní alebo odmeňovaní konateľov a prokuristov
• rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
• rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
V uvedených prípadoch zákon po novom vyžaduje, aby bol podpis predsedu valného zhromaždenia na zápisnici z VZ úradne osvedčený. Ak pôjde o spoločnosť s jedným spoločníkom tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, po novom sa zavádza úradne osvedčený podpis jediného spoločníka na jeho rozhodnutí u týchto zmenách .

2.Novinka: 60 dňová lehota na plnenie peňažných záväzkov, štátne orgány ešte menej
Novela Obchodného zákonníka zaviedla, že zmluvne dohodnutá lehota na splnenie peňažného záväzku nesmie presiahnuť 60 dní
• od doručenia faktúry alebo iného dokladu, alebo
• od plnenia veriteľom, alebo
• od nasledujúceho dňa po skončení prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie veriteľom (takáto prehliadka by sa nemala uskutočniť neskôr ako 30 dní od plnenia veriteľom).
Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť na dlhšej lehote splatnosti ako 60 dní, avšak táto ich dohoda nesmie byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam z ich záväzkového vzťahu.
Ak ide o prípady, kedy dlžník hradí svoj záväzok v splátkach, alebo o prípady, ak ide o spotrebiteľa, ustanovenia upravujúce lehotu na plnenie peňažných záväzkov sa nepoužijú.

Subjekt verejného práva (orgány územnej samosprávy a štátnej správy) má povinnosť splniť svoj peňažný záväzok v kratšej lehote, a to 30 dní. Dohodou zmluvných strán môže byť lehota splatnosti predĺžená najviac na 60 dní.

3.Novinka: Paušálna náhrada nákladov pri vymáhaní pohľadávky
Podľa nových pravidiel zavedených novelou Obchodného zákonníka, ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, veriteľ ktorý si riadne splnil svoje povinnosti, má právo požadovať od dlžníka:
• splnenie záväzku,
• úroky z omeškania podľa nových pravidiel
• paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
• náhradu škody spôsobenej omeškaním.
Novinka: Zmluvné úroky z omeškania – väčšia ochrana spotrebiteľa
Obchodný zákonník rozlišuje zmluvné a zákonné úroky z omeškania. Prednostne veriteľ požaduje zmluvné úroky z omeškania, zákonné úroky si môže uplatniť iba vtedy, ak sa s dlžníkom nedohol na zmluvných úrokoch z omeškania. Výška zmluvných úrokov nie je limitovaná, okrem prípadu, ak by bol dlžníkom spotrebiteľ. Vtedy možno dohodnúť zmluvné úroky maximálne do výšky zákonných úrokov, ako je uvedené nižšie. Výška zákonných úrokov závisí od úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) a spôsob jej vyčíslenia je upravený v novom nariadení vlády č.21/2013, ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Veriteľ si môže uplatniť:
• fixné zákonné úroky z omeškania – pri určení výšky úroku bude rozhodujúca úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, ku ktorej sa pripočíta 9 percentuálnych bodov, alebo
• pohyblivé zákonné úroky z omeškania – namiesto fixných úrokov z omeškania si môže veriteľ uplatniť úrokovú sadzbu ECB platnú k prvému dňu kalendárneho roka počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania, ku ktorej pripočíta 8 percentuálnych bodov. Takýto spôsob výpočtu úrokov je možné použiť na celú dobu omeškania.
Novinka: nové nariadenie vlády č.21/2013 pre výpočet úrokov z omeškania zo zmluvných vzťahov podľa Obchodného zákonníka
Pri stanovení zákonných úrokov z omeškania sa teda nebude postupovať podľa doterajšieho Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti alebo na vzťahy medzi subjektom verejného práva a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, sa aplikujú ustanovenia nového nariadenia vlády č.21/2013, ktorým sa vykonáva Obchodný zákonník. Toto je možné uplatniť až po vzniku omeškania po 1.2.2013.

Novinka: Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – 40 EUR
Nové nariadenie vlády č.21/2013 zavádza uplatnenie sumy paušálnych nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú pri vymáhaní svojej peňažnej pohľadávky na 40,- EUR. Na túto výšku paušálnej náhrady ako jednorázovej položky nemá vplyv ako dlho trvá omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku. Paušálnu náhradu nákladov t.j. 40 Euro si môže veriteľ uplatniť len zo záväzkových vzťahov uzatvorených najskôr 1. februára 2013. Paušálna náhrada sa nedá uplatniť za omeškanie so splnením záväzku, ktorý vznikol pre účinnosťou tejto novely.

4.Novinka: Nové inštitúty v obchodno-záväzkových vzťahoch.
Novela Obchodného zákonníka novo zadefinovala dva nové právne inštitúty:
- nekalú zmluvnú podmienku a
- nekalú obchodnú prax.

Nový inštitút : Nekalá zmluvná podmienka
Za nekalú zmluvnú podmienku sa bude považovať akékoľvek ustanovenie, ktoré upravuje splatnosť peňažného záväzku, sadzby úrokov z omeškania alebo paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu bez toho, aby na to existoval spravodlivý dôvod.

Ako nekalá zmluvná podmienka sa bude posudzovať napríklad neprimerane dlhá lehota splatnosti, alebo neprimerane vysoký až úžernícky úrok z omeškania a pod. Zo zákona je vyslovená neplatnosť takejto nekalej zmluvnej podmienky.

Nový inštitút: Nekalá obchodná prax
Nekalou obchodnou praxou sa rozumie taká obchodná prax týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, pričom takáto praktika zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach veriteľa, bez toho, aby na to existoval spravodlivý dôvod. Nekalá obchodná prax sa zo zákona zakazuje.

Ak v budúcnosti v rámci sporu príslušný súd vyhlási niektoré dojednanie v zmluve za nekalú zmluvnú podmienku, alebo zakáže používanie určitej obchodnej praktiky v súvislosti s nekalou obchodnou praxou, zmluvná strana bude povinná zdržať sa takéhoto konania.

Zmenka

Zmenka ako cenný papier a zabezpečovací prostriedok

Zmenka je listina, cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho.

Ide o cenný papier obsahujúci platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu.

Ako cenný papier (CP) je zmenka individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný CP, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Je to dlhový (dlžnícky) CP, individuálny CP, jeho emisia nepodlieha schvaľovaciemu procesu štátnych orgánov.

Zmenka je:

- typický zákonný ordre papier, musí byť vydaný v prospech individuálnej osoby.

- je to abstraktný CP, nemusí byť uvedený dôvod záväzku.

- v prípade zmenky neprichádza do úvahy nepeňažné plnenie

- je to platobný úverový prostriedok, upravený v zákone č. 191/1950 Zb. s názvom Zmenkový a šekový zákon, ktorý je lex specialis teda má prednosť pred všeobecnou úpravou

1. Zmenka ako cenný papier

Zásada zmenkovej prísnosti zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku, ide o prísnu zodpovednosť zo zmenkových záväzkov:

- z formálnej stránky musí byť dodržaná bezpodmienečná povinnosť dodržať zákonom predpísanú formu zmenky

Zmenkové námietky:

- ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, okrem prípadu, ak by preukázal, že pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný môže uplatniť len tie námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči súčasnému majiteľovi = osobné alebo relatívne námietky

Procesná prísnosť zmenky

  1. súd rozhoduje v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu platobným rozkazom. Podmienkou vydania rozkazu je, aby veriteľ predložil prvopis zmenky, ktorým je aj rovnopis zmenky. V návrhu musí veriteľ požadovať vydanie platobného rozkazu. Ak sú splnené podmienky, sudca vydá platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviaže, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania prípadne aby do troch dní podal proti platobnému rozkazu námietky s odôvodnením. Platobný rozkaz je potrebné doručiť do vlastných rúk.
  2. podaním námietok sa platobný rozkaz neruší ale odkladá sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Sudca nariadi pojednávanie. V rozsudku súd rozhodne, či už vydaný platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo ho zrušuje a v akom rozsahu ho zrušuje.

Zákonom ustanovené náležitosti zmenky

Vecné náležitosti zmenky:

- označenie „zmenka“ je zahrnuté do vlastného textu listiny, vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina napísaná

- bezpodmienečný platobný príkaz (pri cudzej zmenke), platobný prísľub (pri vlastnej zmenke) zaplatiť určitú sumu. Ak je rozdiel medzi sumou vyjadrenou číselne a slovom platí suma vyjadrená slovom, ak je tam viacero súm platí najmenšia. Doložka o efektívnom platení zaväzuje vykonať platbu v určenej mene. Zmenka vystavená v rôznych menách je neplatná. Zmenková suma musí byť presne určená a nemôže byť závislá od iných hodnôt.

- údaj splatnosti:

  1. zmenka bez uvedenia splatnosti = vistazmenka, splatná na videnie teda pri predložení. Zmenka bez časového údaja sa považuje za zmenku vistazmenku. Zákon ale stanovuje, že zmenka musí byť na zaplatenie predložená do jedného roka od dátumu vystavenia. Pri zmenke splatnej na videnie alebo určitý čas po videní je možné určiť zúročenie zmenkovej sumy, úrokovanie musí byť napísanú v zmenke, inak neplatí
  2. zmenka splatná za určitý čas po videní (predložení) – časová vistazmenka
  3. na určitý čas po dátume vystavenia – datazmenka
  4. na určitý deň splatnosti – denné, fixné zmenky

Zmenka vystavená s iným určením splatnosti alebo s viacerými po sebe nasledujúcimi dňami splatnosti je neplatná. Zmenka bez uvedenia splatnosti sa považuje za zmenku na videnie.

- miesto, kde sa má platiť (miesto vystavenia) alebo iné miesto (domicil – platobné miesto, kde u označeného domiciliát /tretia osoba/ sa má zmenka zaplatiť). Miesto môže byť len jedno. Ak tento údaj chýba platí, že miesto uvedené pri mene zmenečníka (pri cudzej zmenke alebo miesto vystavenia zmenky) je platobným miestom. Zmenka môže byť domicilovaná (splatná) v banke zmenečníka.

- meno toho, komu alebo na rad ktorého sa má platiť (emitent). Zmenka môže byť vystavená na vlastný rad alebo na cudzí rad. Každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom., okrem prípadu, keď vystaviteľ zmenky uvedie v zmenke slová „nie na rad“ – tútozmenku možno previesť len cesiou

- dátum a miesto vystavenia zmenky. Ak nie je uvedené miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. Aj antidatovaná zmenka je platná. Dátum a miesto musí existovať. Dátum splatnosti ale nemôže predchádzať dátumu vystavenia.

- podpis vystaviteľa (trasanta), vystaviteľ ručí za prijatie a zaplatenie zmenky. Podpis nie je možné nahradiť mechnickými prostriedkami. Ak z dôvodov vzdelanosti alebo fyzickej indispozície sa niekto nemôže podpísať je možné podpis nahradiť notárskou zápisnicou. Podpis právnickej osoby – presné obchodné meno a podpis toho, kto je oprávnený konať.

- meno zmenečníka (len pri cudzej zmenke), teda toho, kto má platiť.

  1. 2. Druhy zmeniek
    1. podľa spôsobu vystavenia – základné členenie:

i. vlastná zmenka – sólo zmenka, pri jej realizácii vystupujú dve osoby, vystaviteľ zmenky sa zaväzuje zaplatiť určitú sumu v presne určenom čase určitej osobe. Vystaviteľ zmenky je zároveň dlžníkom (trasátom) a majiteľ zmenky je veriteľom (remitentom). Trasát zodpovedá za zaplatenie zmenky remitentovi. Vystaviteľ sľubuje zaplatiť sumu zmenky remitentovi a na jeho rad.

ii. cudzia zmenka – trata, vystaviteľ zmenky (trasant – hlavný dlžník) určuje inej osobe (trasátovi – vedľajšiemu dlžníkovi) zmenečníkovi, aby zaplatila určitú sumu v presne určený deň (v čase splatnosti záväzku) osobe označenej v rade t.j. veriteľovi (remitentovi – oprávnenému majiteľovi zmenky) takejto listiny. Vystaviteľ prikazuje zmenečníkovi, aby v prospech remitenta a na jeho rad zaplatil sumu zmenky. Zmenečník sa stane zmenkovým dlžníkom až okamihom akcieptácie. Ak dôjde k odmietnutiu zmenky alebo nezaplateniu stáva sa zo zmenky zaviazaný voči remitentovi sám vystaviteľ. Je zákonným „ordre“ papierom, teda jej prvý vlastník (remitent) je oprávnený ju previesť.

Súdne vymáhanie zmenečného dlhu

Dôsledkom nezaplatenia zmenky v čase jej splatnosti je zmenkový postih proti vystaviteľovi a osobám zaviazaným zo zmenky. Súdne vymáhanie je jednoduchšie a razantnejšie lebo:

- súdy konajú v skrátenom konaní o vydanie zmenkového platobného príkazu

- za zmenkový dlh ručí zmenkový dlžník celým svojím majetkom – záruka vymáhateľnosti dlžoby, často býva zmenkový dlh ručený zmenkovým avalom (zmenkovým ručiteľom)

- zmenky majú prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami

Premlčanie:

  1. 3 roky v prípade zmenkovo-právnych nárokov voči akceptantovi, plynie odo dňa splatnosti zmenky.
  2. 1 rok v prípade nárokov voči indosantom a vystaviteľovi, plynie odo dňa splatnosti alebo odo dňa vykonania protestu
  3. 6 mesiacov v prípade nárokov indosantov voči iným indosantom a voči vystaviteľovi, plynie odo dňa vyplatenia zmenky indosantomalebo odo dňa uplatnenia nároku na súde.

Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bolo od 1.7.2016 nahradené jediným typom typ skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pri vymáhaní nezaplatenej zmenky alebo šeku sa preto bude postupovať rovnako ako pri vymáhaní iných pohľadávok. Konania žačaté pred účinnosťou nového civilného kódexu sa budú naďalej riadiť ustanoveniami OSP.